S novým školským rokom sme v Nadácii pre deti Slovenska odštartovali tretí ročník projektu na podporu inkluzívneho vzdelávania s názvom Škola inkluzionistov. Zuzana Réveszová je jeho súčasťou od začiatku ako konzultantka pre inkluzívne vzdelávanie pre školy na východnom Slovensku. Mnohí sa často pýtate, čo tie naše konzultantky vlastne robia. Stoja pri procese zmeny škôl na inkluzívnejšie. Na čo pri tom procese dbá Zuzana sa dozviete, keď si prečítate tento krátky konzultantský rozhovor.
Učila v bežnej, špeciálnej i súkromnej základnej škole žiakov a žiačky s rôznymi vzdelávacími potrebami. Téme inkluzívneho vzdelávania, rovnako ako vzdelávaniu detí z marginalizovaných komunít, sa venuje dlhodobo. Ako metodička a lektorka spolupracovala s mnohými mimovládnymi i štátnymi organizáciami – Človek v ohrození, Eduma, ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj, Nadácia Milana Šimečku, Nadácia otvorenej spoločnosti, Teach for Slovakia, Metodicko-pedagogické centrum, Štátny pedagogický ústav či Iuventa. V súčasnosti pôsobí v spojenej škole v Košiciach a v Nadácii pre deti Slovenska ako konzultantka inkluzívneho vzdelávania pre východné Slovensko v projekte Škola inkluzionistov v rámci programu Kto chýba?.
Zuzana na vzdelávaní počas druhého ročníka projektu Škola inkluzionistov v Sidorove.
Proces zmeny spočíva v uvedomení si a pomenovaní inkluzívnych hodnôt školy a ich prenesení do vzdelávacieho procesu, keď sa stanú súčasťou kultúry školy. Výsledkom zmeny je škola, ktorá poskytuje kvalitné vzdelávanie pre všetkých – pre deti z majority či príslušníkov menšín, deti so zdravotným hendikepom, deti v riziku, deti cudzincov či deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. V takej škole sú vytvorené dobré vzťahy a bezpečné prostredie pre žiakov i zamestnancov.
V rámci projektu sa preto najprv zoznamujem s vedením školy a s členmi podporného tímu. Dbám o to, aby sme sa spoločne naladili a aby všetci aktéri porozumeli podstate inkluzívneho vzdelávania a jeho významu pre spoločnosť. V školách v ktorých konzultujem, preto v úvode vediem workshop s názvom Inklúzia nie je ilúzia. Snažím sa školu najkôr navnímať, stretávam sa s jej učiteľmi v rôznych zoskupeniach, hovorí sa tomu aj metodické združenie či predmetové komisie. Spoločne identifikujeme potreby školy a v rámci projektu hľadáme vhodné vzdelávacie aktivity. S tímom z projektu Škola inkluzionistov sme zadefinovali tri oblasti, na ktoré sa sústredíme:
Keď sme v roku 2017 s projektom začínali, školy bojovali s nedostatkom odborných zamestnancov a asistentov, podporné tímy takmer neexistovali. Vďaka európskym projektom sa pojem inklúzia, hlavne na východnom Slovensku, spájal najmä so vzdelávaním detí z vylúčených komunít. My sme prišli s ponukou podporných krokov a súčasná situácia v školstve priniesla školám silnú podporu v podobe možností, ako získať podporný tím. Pripravené školy tak vedia, ako majú postupovať, ako má fungovať podporný tím, aké vyučovacie stratégie majú používať učitelia. Rozumejú, že základom inklúzie je bezpečné prostredie a dobré vzťahy s celou komunitou školy.
Aké hodnoty by mala škola vyznávať? To nie je nikde dané, dokonca štátny vzdelávací program neurčuje, aké hodnoty by mal vyznávať občan – absolvent slovenského vzdelávacieho systému. Len málo škôl má vo svojich kurikulách pomenované hodnoty, z ktorých vychádzajú vo vzdelávacom procese. Väčšinou ich majú pomenované súkromné či cirkevné školy s jasným smerovaním.
Hodnoty vnímam ako abstraktnejší, filozofický pojem. Vyjadrujú, či má nejaký jav pre niekoho väčší alebo menší význam. K inkluzívnym hodnotám patria napríklad participácia, udržateľnosť, dôvera, rešpektovanie rozmanitosti či empatia – na porovnanie ich protikladom sú exkluzivistické hodnoty ako moc, konzum, kontrola, diskriminácia či vlastné záujmy.
Ak si pedagogickí zamestnanci spoločne pomenujú aspoň päť inkluzívnych hodnôt, o ktoré sa ich škola bude opierať a ktoré prepoja s konkrétnymi aktivitami školy, urobili krok k inklúzii. Ak do procesu prizvú aj nepedagogických zamestnancov, žiakov, rodičov či partnerov školy, je to ďalší krok. Uvediem príklad premeny inkluzívnych hodnôt školy na opatrenia – škola každý rok organizuje veľkú vianočnú slávnosť pre rodičov a partnerov. Žiaci odohrajú predstavenie, potom je pohostenie pre všetkých. Zároveň robia zbierku pre deti z detských domovov. Po skončení v sále ostáva množstvo plastového odpadu. Niektoré deti sa vystúpenia ani nezúčastnili, lebo ich rodičia nemohli prispieť na kostým, alebo sa ostýchali prísť. Ak si pred slávnosťou škola stanovila ako svoje hodnoty napríklad udržateľnosť a rovnosť, pri prepájaní s aktivitami školy, tentokrát konkrétne so slávnosťou, zistí, že táto nebola v súlade so stanovenými hodnotami.
Namiesto množstva plastového riadu by mali použiť umývateľný alebo biologicky rozložiteľný riad, okrem detí z detských domovov by nemali zabudnúť ani na svojich žiakov, žiačky a ich rodičov zo sociálne znevýhodneného prostredia. A to už sú inkluzívne opatrenia – sú prenosom inkluzívnych hodnôt do reálneho života školy. Sú viditeľné, priam hmatateľné. Patrí medzi ne aj prijímanie všetkých detí zo spádovej oblasti, bezbariérové vstupy, zapájanie všetkých detí do aktivít školy, participatívna tvorba pravidiel, nulová tolerancia šikany, znižovanie tvorby odpadu, rozmanitosť ponuky krúžkov, podpora učiteľov a podobne.
Hodnoty školy by mali byť deklarované v jej kurikule, vo všetkých dokumentoch, mali by byť evidentné v správaní sa personálu školy, žiakov a žiačok. Hodnoty tvoria kultúru školy. Rodičia by si mali školu vyberať aj na základe jej hodnôt, ak sú v súlade s ich hodnotovým systémom.
V inkluzívnej škole tvoria kultúru školy všetci – žiaci, rodičia, pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci vrátane napríklad administratívnej pracovníčky, uja školníka, tiet upratovačiek a kuchárok. Darmo budeme hovoriť o hodnote empatii, keď niekto vynadá dieťaťu, že malo zablatené topánky. Alebo keď deti vidia, ako tety upratovačky vysypú nimi vytriedený odpad do jedného kontajnera. Hlavnou zásadou je – všetci ťaháme za jeden povraz, so všetkými sa počíta, všetci sú našou súčasťou. Dôležitá je rešpektujúca komunikácia a vytvorené vzťahy.
Rodičov by školy nemali volať do školy len vtedy, ak je problém. Môžu participovať na vzdelávacom procese, na rozvoji školy. Sú školy, kde chodia rodičia deťom čítať, prezentovať svoje povolanie, prípadne privítajú na svojom pracovisku exkurziu spolužiakov svojho dieťaťa.
Súčasťou širšej komunity školy je aj samospráva, poradenské centrá, partnerské školy, mimovládne organizácie v okolí, športové kluby, knižnice, kultúrne organizácie, komunitné centrá, partnerské firmy a podobne. Pre rozvoj životných zručností žiakov je veľmi dôležité prepájať školské aktivity so spoločenským, kultúrnym a ekonomickým životom mimo školy. Všetci môžu prispieť, vzájomne sa prepájať a budovať vzťahy.
V objatí s konzultantkou pre inkluzívne vzdelávanie Mášhou Orogváni na spoločnom vzdelávaní v Sidorove.
Spádová oblasť školy je stanovená všeobecne záväznými nariadeniami mesta alebo obce. V nich sa prihliada na kapacitu školy a množstvo detí v oblasti, obec alebo mestská časť o tom vedú evidenciu. Rodičia si však už roky môžu vyberať školu pre svoje deti sami. Spádové oblasti majú význam v tom, že deti z nich musia školy prijať – na to je zákon. Nedeje sa to však vždy. Inkluzívna škola ich prijme bez problémov, bez posielania rodičov kade-tade – urobí všetko preto, aby sa tam ich deti dobre cítili a rozvíjali svoj potenciál.
To, že dieťa z rôznych dôvodov nechodí do spádovej školy, nemá v mieste bydliska kamarátov, nevytvára si rovesnícke vzťahy, v školských vystúpeniach sa ďaleko od svojho domova prezentuje pred ľuďmi mimo svojej komunity, môže spôsobiť, že v dospelom veku nemusí mať záujem participovať na rozvoji svojej komunity či obce, pretože k nej nemá vytvorené vzťahy.
Školské kurikulum pre všetkých znamená zapracovanie inkluzívnych hodnôt, ktoré si škola stanovila, do školského vzdelávacieho programu. Škola môže postupovať podľa otázok Dimenzie C v Indexe inklúzie, ale pre školy sme pripravili aj otázky v súlade s osnovou tvorby školských vzdelávacích programov, ktorú vydal Školský pedagogický ústav.
Kurikulum pre všetkých preferuje prepájanie vyučovacích predmetov, vzdelávacích oblastí a projektové vyučovanie. Tvorbu školského kurikula vnímam ako živý, nekončiaci proces. Škola je totiž živý organizmus, jej podmienky sa menia neustále príchodom nových žiakov, učiteľov, rodičov, stavom spoločnosti či s novými vedeckými poznatkami.
Stačí, ak sú učitelia vnímaví k deťom a komunikujú s podporným tímom a s kolegami, ktorí tiež vyučujú v ich triede. Opäť uvediem príklad. V jednej triede mali dieťa so sluchovým znevýhodnením. V jeho dokumentácii bolo odporúčanie, aby sedelo vpredu, aby mohlo odzerať z úst učiteľov. Triedna učiteľka si však všimla, že dieťa podáva kolísavé výkony. Asistentka, ktorá tam pracovala s inými žiakmi, tiež videla, že sa dieťa neustále otáča za učiteľmi. Poradili sa medzi sebou, na názor sa opýtali aj spolužiakov. Dieťa presadili viac do stredu, dali mu aj otáčaciu stoličku. Drobná úprava, ale veľký benefit pre dieťa. Celá trieda rozumela tomu, prečo je to tak, a boli s tým úplne v pohode aj preto, že mohli na identifikácii problému sami participovať a spolurozhodovať o zmene.
Pri tvorbe bezpečného inkluzívneho prostredia už viaceré školy využívajú napríklad tiché kútiky pre deti, ktoré cez prestávku potrebujú byť v kľude, alebo samostatné lavice, ak sa potrebujú viac sústrediť. Školské akcie organizujú s ohľadom na všetky deti tak, aby žiadne dieťa nebolo vylúčené z výletu či exkurzie. Dôležitá je rešpektujúca komunikácia s deťmi i medzi personálom, spoločné nastavenie pravidiel a ich dodržiavanie. Všetky procesy sa dajú krásne nastaviť v rámci ranných komunít, ktoré sú podľa mňa nevyhnutnou súčasťou inkluzívnej školy.
Organizácia vyučovania v inkluzívnej škole znamená aj podporujúci prístup pedagogických asistentov. Na rozdiel od integračného prístupu, kde sa asistent občas venuje dieťaťu tak, že ho priam segreguje od zvyšku triedy, inkluzívna asistencia znamená dať dieťaťu podporu robiť veci samostatne, zároveň ho zapájať do činností triedy a podporu tiež musí mať aj od spolužiakov, aby si vzájomne pomáhali.
.jpg)
Zuzana ako konzultantka na vôbec prvom stretnutí s účastníkmi druhého ročníka projektu Škola inkluzionistov v školskom roku 2019/2020 z východného Slovenska.
Účastníci škôl, v ktorých konzultujem, vedia, že mi môžu kedykoľvek napísať či zavolať. Ak nedvíham, volám späť a na maily odpovedám obratom. Cez sme Messenger sme spojení v skupine Inkluvýchod. Som predsa konzultantkou pre východné Slovensko.
Každú školu navštívim asi dvakrát mesačne, ak je to potrebné aj častejšie. Prvé dva mesiace sa zoznamujem so školou, vytváram si vzťah s vedením a pedagogickými zamestnancami. Vo všetkých školách realizujem už spomínaný workshop Inklúzia nie je ilúzia. Jeho cieľom je, aby pedagogickí zamestnanci rozumeli rozdielom medzi integráciou a inklúziou. Workshop vediem zážitkovou formou, proces vždy prepojím s učením sa. V rámci workshopu tiež odprezentujem náš projekt Škola inkluzionistov, aby čo najviac učiteľov školy rozumelo tomu, do akého projektu sa ich škola vlastne zapojila. Snažím sa navnímať potreby školy tak, aby sme neskôr spolu vypracovali plán a samostatný projekt, na ktorý škola od Nadácie pre deti Slovenska získa aj finančný grant, šitý na mieru potrebám danej školy.
Keď škola pripraví svoj projekt, zúčastňujem sa ich projektových aktivít. Stretávam sa s inkluzívnym tímom, s rôznymi skupinami učiteľov, metodickým združením aj predmetovou komisiou. Ak má škola záujem, môžem priamo pracovať aj s deťmi pri aktivitách zameraných na scitlivovanie.
Index inklúzie školám kladie otázky, na ktoré sa pedagogických i nepedagogických zamestnancov školy, žiakov a rodičov nikdy nikto nepýtal. Ak sa s indexom pracuje správne, všetci zapojení začnú uvažovať inak, uvedomia si množstvo súvislostí, hľadajú spoločné postupy a riešenia.
Téma inkluzívneho vzdelávania sa za posledné roky dostáva stále viac a viac do povedomia verejnosti. Určite je to aj vďaka programu Kto chýba?, ktorý dostal tému viac „na oči“. Je to aj tým, že po voľbách do školstva prišli ľudia, ktorí inkluzívnemu vzdelávaniu naozaj rozumejú, napríklad výskumníci z iniciatívy To dá rozum, aktivisti z tretieho sektora a podobne. Verím, že proinkluzívne školy budú tie, o ktoré budú mať rodičia najväčší záujem, preto sa k nim postupne budú pridávať aj ostatné školy.
