Inklúzia

Keď sme v roku 2019 krstili prvé slovenské vydanie Indexu inklúzie, príručky na rozvoj škôl s dôrazom na inkluzívne hodnoty, prišiel k nám na Slovensko aj britský profesor Tony Booth, jeden z jeho autorov. Do Bratislavy pricestoval vlakom až z Paríža. A o pár dní šiel vlakom späť domov, do Veľkej Británie. Má takmer 80 rokov. Desiatky rokov sa zaoberá inklúziou aj exklúziou vo vzdelávaní, s dôrazom na vzdelávanie marginalizovaných komunít. V jednom z rozhovorov, ktorý sme s ním viedli, povedal:

„Svojím spôsobom sa v danom momente, v daný deň, dotýkame inklúzie najlepšie, ako vieme. Byť inkluzívny znamená riadiť sa hodnotami inklúzie. Jeden dokonalý cieľ neexistuje. Čím viac sa o inklúziu snažíme, tým viac cieľov sa nám pritrafí.“

Na fotografii je Tony Booth na krste jeho publikácie Index inklúzie v prvom slovenskom vydaní. 

Ako inklúziu vo vzdelávacom procese vnímajú iní? Inšpirujte sa

• Viktor Križo, špeciálny pedagóg, člen Slovenskej komory učiteľov a spoluzakladateľ Inklukoalície si myslí, že:

"Inklúzia je cesta takého rešpektu, kde každá ľudská bytosť v budove školy je akceptovaná. A teda nejde o pohľad na to, akú máte diagnózu, ale ide o to, že keď vstúpite do budovy školy, tak do vás prenikne mráz. Inklúzia je práve niečo takéto strašne krásne. Inklúzia je veľký ideál a inkluzívne vzdelávanie na Slovensku zatiaľ ešte neexistuje. To, čo tu zatiaľ je a je to neutešujúci stav, sa nazýva živelná integrácia. Znamená to asi toto – kto má ruky, nohy, vstúpte do školy, nejako sa tam vzdelávajte, niečo si tam nájdite, prejdite deväť rokov. Čiže nekoncepčne fungujúci systém."

• Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, hovorí, že: 

"Inklúzia vo vzdelávaní by mala byť to, že škola sa absolútne prispôsobí každému dieťaťu. Nie, že dieťa sa prispôsobuje škole, ale škola vyjde absolútne v ústrety žiakovi. Dôležité je, aby jeho práva na vzdelanie, ktoré mu garantuje aj článok 24 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, boli realizované, aby boli vynútiteľné. Naozaj si myslím, že škola je povinná vytvoriť všetky podmienky v jej vnútri, v príprave spolužiakov na to, aby mohlo dieťa slobodne, bez akýchkoľvek prekážok, študovať."

• Zuzana Zimenová, bývalá poslankyňa Národnej rady SR, expertka a analytička venujúca sa téme vzdelávania, hovorí: 

"Pre mňa znamená inkluzívne vzdelávanie také vzdelávanie, ktoré je naozaj individuálne. Iný prístup ku každému dieťaťu, pretože každé dieťa má potenciál. Je dôležité tento potenciál odhaliť. Musia tam byť ale odborníci, špecialisti, ktorí to odhalia. Pointou je začlenenie a rozvoj potenciálu, aby sa nestalo to, že fyzicky ich tam začleníme, ale potenciál neodhalíme. Mali by sme vytvoriť také podmienky a procesy, aby sa dokázali za účasti špeciálnych odborníkov vzdelávať. Zároveň sa domnievam, že zmysel inklúzie je ten, aby sme naučili deti spolu žiť. Raz z nich budú dospelí ľudia a budú chcieť byť užitoční. Škola má byť priestor, kde si dokážu natrénovať spoločné väzby."

• Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici, si myslí, že:

"Inklúzia predstavuje princíp, ktorý by mal byť prítomný v školách pre to, aby každé dieťa, bez ohľadu na jeho rôzne charakteristiky, malo príležitosť a podmienky na to, aby dosiahlo svoje osobné maximum. Aby sa odhalil a naplnil jeho individuálny potenciál.

• Zuzana Réveszová, konzultantka v projekte Škola inkluzionistov, pôsobí v mimovládnych organizáciách Eduma a Človek v ohrození, spolupracuje aj so štátnym Metodicko-pedagogickým centrom

"Inkluzívna je pre mňa každá škola, kde dieťa príde podľa spádovej oblasti a či je už nadmerne nadané, alebo má nejaký problém, škola ho má privítať a vytvoriť mu všetky podmienky na to, aby sa tam mohlo vzdelávať. To je pre mňa inkluzívne. Nikto nebude nič riešiť. Skrátka – vitaj, poď, čo potrebuješ? Inkluzívna škola sa nebráni inováciám, učitelia dišputujú, vládne tam otvorená, priateľská klíma."