Moja inkluzívna škola: Keď je súčasťou inkluzívneho nastavenia škôl aj vedenie, je to výborný predpoklad na ich pokračovanie v inklúzii

Čo získali školy a jednotlivci zapojení do projektu Škola inkluzionistov za jeden školský rok? Ako ich to obohatilo?

TD: Školy získali komplexnejšie vedomosti o inkluzívnom vzdelávaní, spoznali nové stratégie, možné prístupy a riešenia. Svojimi doterajšími skúsenosťami inšpirovali iných. Získali osobnú skúsenosť s inakosťou. Poznajú lepšie svoje silné stránky.

Je medzi školami, ktorým si bola konzultantkou, taká, ktorej sa podarilo na ceste k inklúzii našliapnuť o trochu väčší kus ako tým ostatným?

TD: Každá škola je iná, nebudem porovnávať. Každá je na ceste a v každej sú aj objektívne prekážky, ktoré bránia inklúziu systematicky vylepšovať. Áno, školy sú ukotvené v proinkluzívnom nasmerovaní. V každej škole je podporný tím, ktorý niekde pôsobí dlhšie, niekde kratšie, no všade je súčasťou inkluzívneho nastavenia aj vedenie školy. To je výborný predpoklad ich pokračovania v inklúzii.  

Tam pôvodne smerovala moja ďalšia otázka. Majú teda inkluzívne tímy pedagógov a odborných zamestnancov, ktoré ste na školách budovali, potenciál pokračovať v tom ďalej?

TD: Áno, pretože majú vlastnú pozitívnu skúsenosť s inklúziou, ktorá je už presvedčením o jej užitočnosti. 

Jednou zo základných inkluzívnych hodnôt vo vzdelávaní je aj stratégia inkluzívneho prístupu učiteľov a zamestnancov školy k zraniteľným skupinám žiakov. Stihli ste počas školského roka pracovať aj na nej? 

TD: Áno, je to takmer bežná skúsenosť pedagógov v rôznych podobách. Hovorili sme o tom a videla som, že sa to na školách neopomína. 

Akými metódami si s pedagógmi pracovala ty ako konzultantka? Ako na teba reagovali?

TD: Pracovali sme formou prednášok, stretnutí s vedením a tímom, ponúkla som im moje metodiky, zdroje, inšpirácie, zdieľala som s nimi vlastné skúsenosti a prístupy overené inými. Vnímali ma veľmi pozitívne. Obzvlášť sa teším z mladších kolegýň, ktoré využili možnosti a ochotne preberali skúsenosti. 

Pracovala si ako konzultantka v rámci programu na školách osobne aj s deťmi?

TD: Nie. 

Aké projekty si tvoje školy naplánovali z grantových peňazí?

TD: Vo veľkej miere ich využili na vzdelávanie pedagógov, na zakúpenie pomôcok, vybavenie pre deti, vydajú aj metodiku. Do knižnice im pribudnú detské knihy s témami, ktoré napomáhajú pedagógom  hovoriť s deťmi o inklúzii. 

Ako vnímajú podľa teba pilotný program samotní inkluzionisti? Teda tí, ktorí sa do programu prihlásili a zastrešujú inklúziu na svojej škole, kde pracujú.  

TD: Podľa ich slov veľmi pozitívne. Považujú za prínos, že mohli spoznať podobne nadšených ľudí, sú vďační za vzdelávanie a iniciovali v školách nové proinkluzívne riešenia. 

Aké boli tvoje pocity z projektu na začiatku a aké sú dnes, takmer na konci pilotného ročníka? 

TD: Malo to veľký zmysel, povzbudilo to pedagógov a objasnilo sa im viacero súvislostí.

V porovnaní s ostatnými regiónmi, je západné Slovensko niečím špecifické v rámci vzdelávania?

TD: Až na jednu školu sa ostatné nestretajú s väčším počtom žiakov z marginalizovaných komunít. Tá, ktorá áno, to zvláda výborne, čo som osobne zažila. 

Čo bolo pre teba v rámci projektu veľkou výzvou? 

TD: Výzvou bolo zladiť všetky požiadavky s časovými možnosťami. 

Vnímaš v rámci sebahodnotenia niečo, čo si mohla urobiť ako konzultantka lepšie?

TD: Samozrejme, vždy sa dá niečo vylepšovať, avšak urobila som maximum, čo som vedela.

Čo samotný program Škola inkluzionistov? Objavila si nejaké jeho nedostatky?

TD: Personálne zmeny. Tie sme pri riadení projektu pocítili. 

Tešíš sa aj do druhého ročníka projektu? Budeš jeho súčasťou?

TD: Áno. Teším sa, lebo napomáhať rozširovaniu dobrých vecí a myšlienok je úžasné.