Späť na zoznam
10. marec 2022
Aktuality

Knižnica inklúzie: Ako koronakríza ovplyvnila deti aj dospelých na základnej škole v Partizánskom + tipy na knihy a filmy

Toto je druhá Knižnica inklúzie, v ktorej sa okrem tipov na čítanie či pozeranie dozviete aj to, čo dnes chýba pedagogickej asistentke v škole z minulých čias, alebo to, čo by okamžite v školách po celom Slovensku zmenila školská psychologička. Príjemné čítanie.

Opäť sme sa rozhodli vyspovedať členov školského inkluzívneho tímu, tentokrát zo Základnej školy Malinovského z Partizánskeho. Aj oni sú totiž súčasťou nášho projektu Škola inkluzionistov. (Už beží jeho štvrtý ročník!) K odpovediam nám pridali aj zopár tipov do našej Knižnice inklúzie. Opýtali sme sa ich:

  1. Dokážete sa ospravedlniť žiakovi, keď mu neprávom vynadáte alebo ho z niečoho napríklad očiernite?
  2. V čom je školstvo dnes iné v porovnaní s tým, aké bolo, keď ste v lavici sedeli vy?
  3. Čo vás o deťoch, ktoré učíte, naučila pandémia koronavírusu? 
  4. Ak by ste mali kúzelnú paličku alebo boli ministrom/ministerkou školstva, okamžite by ste v školstve ... (doplňte)

Odpovedá špeciálna pedagogička Zuzanna Vaňová

  1. K žiakom a kolegom pristupujem tak, že sa najskôr snažím preveriť si všetky informácie, až potom rozmýšľam nad tým, prečo konali tak alebo inak, čo ich k tomu viedlo. Snažím sa porozumieť situácii. Medzitým sa emócie upokoja a ja mám priestor na pokojné riešenie problému. Množstvo dní prežitých v škole ma naučilo byť pokornou a rozvážnou.
  2. Nezvyknem nič porovnávať. Dôležité je zamyslieť sa nad tým, čo môžeme urobiť pre to, aby deti, ktoré sú s nami v škole dnes, dostali dostatočnú podporu a priestor na osobnostný rozvoj. Nebýva to ľahké, je to ale úžasná výzva. Je to možnosť objavovať hĺbku nielen svojich žiakov, ale aj svoju vlastnú.
  3. Pandémia ma priviedla k ešte väčšej pokore a vďačnosti za všetky maličkosti, ktoré sa nám predtým zdali banálne. Naučila ma byť vďačnou za to, že sa môžeme s deťmi fyzicky stretávať. Zároveň mi ukázala, že moje deti sú skvelé, úžasne zvládli nový spôsob vyučovania a objavili v ňom spolu so mnou spôsob, ako oživiť spoločné hodiny, priniesla nám mnoho podnetov do ďalšej práce. Deti si intenzívnejšie uvedomili, že je krásne byť spolu v triede. Veľmi sa na seba tešia, sú k sebe láskavejšie.
  4. Nechcela by som byť ministerkou školstva, pretože práca s ľuďmi rôznorodého spektra je nesmierne náročná. Dnes sú aj zamestnanci v školstve veľmi vyčerpaní a preto mnohokrát až afektívne reagujú na rôzne zmeny, s ktorými ministerstvo prichádza a ktoré sú pre naše školstvo dôležité. Ak by sme tú čarovnú paličku mali, tak by som si veľmi priala, aby došlo k akémusi osvieteniu ľudí, aby pochopili, že musíme reagovať na zmeny, ktoré nám život prináša. Každý z nás by mal začať pracovať na sebe a priložiť kúsok zo seba do mozaiky budúcnosti našich detí, lebo tak, ako ich budeme viesť, tak budú naše deti vedieť žiť. Veľmi by som si tiež priala, aby sa podporný systém asistentov stal prirodzenou súčasťou škôl v takom rozsahu, ako je to pre každú školu potrebné.

"Je to úžasná kniha od Violet Oaklander o nazeraní do vnútorného sveta detí a dospievajúcich s množstvom kazuistík a ukážok z terapeutickej práce," odporúča Zuzanna Vaňová.

"Je to krásne ilustrovaný príbeh od Slávky Liptákovej o tom, ako má každý z nás svoje svetlo, ktoré môžu uvidieť iba ľudia, ktorí naozaj vidia," hovorí špeciálna pedagogička.

Odpovedá pedagogická asistentka Martina Marková

  1. Áno, keby som zistila, že som niekoho obvinila, alebo mu ublížila neprávom, dokážem sa ospravedlniť. Treba si vedieť priznať omyl.
  2. Keď som chodila do školy ja, tak sme učiteľov rešpektovali – nedovoľovali sme si do nich toľko, čo dnešné deti. Prevládala prísnejšia disciplína.
  3. Počas koronakrízy som zistila, že aj deti z nižších ročníkov sú technicky veľmi zdatné. Dištančné vzdelávanie zvládali bez problémov, každý deň sa prihlasovali na vyučovanie a tešili sa na spolužiakov, hoci ich videli len na obrazovke. Niektorým takéto vyučovanie vyhovovalo, no mnohým chýbal osobný kontakt so spolužiakmi a hlavne s učiteľom. Myslím si, že veľa detí takouto výučbou spohodlnelo. Stratili pravidelné návyky prípravy na vyučovanie, spoliehali sa na to, že pri písomkách si pomôžu zošitom alebo výhovorkami o zlej technike.
  4. Keby som mala kúzelnú paličku, želala by som si, aby existovala škola, do ktorej učitelia, ale aj žiaci, vstupujú s radosťou, s nadšením a bez obáv. Aby si žiaci učiteľov vážili a brali do úvahy, že chcú pre nich do života len to najlepšie. Aby sa všetci navzájom podporovali a hľadali možnosti, aby to celé fungovalo.

Odpovedá pedagogická asistentka Petra Galková

  1. Áno, osobne by som sa žiakovi vedela ospravedlniť a priznať si chybu. V rámci interakcie medzi žiakom a učiteľom by mal byt rešpekt a vzájomná tolerancia. Ak ja vyžadujem ospravedlnenie od druhých, je potrebné, aby som išla sama príkladom. Mýliť sa je predsa ľudské a nie každý deň je nedeľa.
  2. Školstvo je dnes iné vo veľa veciach. Máme iné výkonové štandardy, obsahy a spôsob samotného vyučovania. Mne chýba prirodzená autorita učiteľov. Strácajú ju. Žiaci k nim nemajú taký rešpekt, ako sme mali my za našich čias. Ani omylom sme si nedovolili to, čo si žiaci dovoľujú dnes. Myslím si, že je to aj dôsledkom benevolentnej výchovy a príliš priateľského prístupu.
  3. Pandémia ma naučila, že kvalitne učiť sa dá aj distančne. Žiaci, ktorí o to majú záujem, sa snažia a vzdelávajú aj z domu a tí, ktorí nemajú záujem ani o prezenčnú výučbu, len ťažko spolupracujú aj online. Na druhej strane, mnohým distančná výučba vyhovuje oveľa viac a doslova by ju uprednostnili. Bohužiaľ, mnoho detí dnes žije vo virtuálnom svete a tam sa cítia komfortnejšie. Práca s počítacom im je bližšia, na internete si vedia rýchlejšie dohľadať informácie. A samozrejme, z pohodlia domova.
  4. V školstve by som deťom dopriala viac priestoru, aby sa rozvíjala ich osobnosť. Podporovala by som deti v tom, v čom sú dobré a naopak, ak v niečom nevynikajú a nejde im to, snažila by som sa ich povzbudiť a pomôcť im. Byť ministerkou by som síce nechcela, ale keby som už mala tú čarovnú paličku, vrátila by som do škôl niečo z našich starých čias. Úctu, rešpekt, poslušnosť a v neposlednom rade dôslednosť.

Odpovedá psychologička Dorota Gažiová

4. Keby som mohla, okamžite by som v školách zabezpečila možnosť zamestnať viac pedagogických asistentov. Všetci predsa vidíme, že sú v školách naozaj potrební. A znížila by som maximálny počet žiakov na jednu triedu!

  • Tip do Knižnice inklúzie: film Obyčajná tvár
  • Tip do Knižnice inklúzie: seriál Atypický