Späť na zoznam
17. november 2019
Škola inkluzionistov

Bezpečie, city, zodpovednosť. Abeceda inklúzie Zuzany Réveszovej

Podľa akej abecedy žijete v škole či doma vy? Zuzana Réveszová je konzultantkou programu Škola inkluzionistov, učí deti s rôznymi vzdelávacími potrebami a už viac ako 25 rokov pracuje aj s rómskymi deťmi. Vytvorila si vlastnú abecedu, ktorou sa riadi. Možno si vďaka tej jej vyskladáte vlastnú inkluzívnu abecedu. Nech sa páči.

Autorita. Nemýliť si ju so silou. Nedá sa vynútiť krikom, nadávkami, vyhrážaním sa a zastrašovaním. Vytváram si vzťahy a získavam prirodzený rešpekt založený na javoch a hodnotách popísaných nižšie.

Bezpečie. To je pocit dieťaťa, keď do školy a do triedy patrí, je tu vítané, cíti sa tam dobre. Potom sa mu darí, učí sa a rastie. Vytváram v triede príjemné, bezpečné prostredie. Ak sa tam dobre cítim ja, ak sa tam dobre cíti učiteľ, odzrkadlí sa to a dobre sa tam budú cítiť aj deti.

City. Máme ich všetci. Aj deti. Nebojme sa ich prejaviť.

Dôvera. Získať ju u detí je ľahké, no nestratiť ju je ťažké. Hlavne triedni učitelia sú pre deti vzťahovými osobami. Sme tu pre nich.

Emócie. V našom školstve sú nepochopiteľne potláčané. Učenie sa, ktoré prejde cez emócie, je najtrvalejšie. Hovoriť o nich, popíšme tie svoje radosť aj hnev. Pýtať sa na emócie detí je tiež dôležité. Po konflikte i po skvelom výkone či príjemnej udalosti v triede – ako ste sa cítili vtedy a ako sa cítite teraz? Ktorý pocit je lepší? Učme zážitkom.

Faloš. Nikdy! Deti to spoznajú. Navždy ju treba odstrániť z triedy.

Hodnoty. Aké sú moje hodnoty? Prečo som učiteľkou/učiteľom? A aké by mali mať hodnoty naši žiaci?

Charakter. Kočner má rozvinuté komunikačné, kooperačné aj občianske kompetencie, výborne vedel, ako funguje štát. Jediné, čo nemá, je charakter. To je základ všetkého. Ak nechcem, aby si deti nadávali, nenadávam ja im. Nefajčím, prezúvam sa, pozdravím, ospravedlním sa, počúvam ich. Neklamem. Stojím si za svojím, vtedy to môžem vyžadovať aj od nich.

Individualizácia. Všetky deti sú špeciálne. Aj keď máme deti zo strednej spoločenskej triedy bez akéhokoľvek zdravotného znevýhodnenia, každé má iné vzdelávacie potreby. Všetci sme iní, každý máme iný príbeh. Neučme stále frontálne –  tichá generácia už opustila školské lavice. Tie nové potrebujú striedanie vyučovacích metód a foriem. Kooperáciu, rovesnícke učenie. Pripravme si materiály pre deti s rôznymi vzdelávacími potrebami. Zväčšime či upravme písmo, text, zapojme do toho aj iné deti, v tomto procese sa učia aj oni. Diferencujme vyučovanie.

JA. Začnime od seba. Žime to, čo hovoríme. Hľadajme vlastné zdroje. Tešme sa aj z malých úspechov, z každého dňa, z čara okamihu. Nehanbime sa vyhľadať pomoc, žiadať supervíziu, podporu. Starajme sa o seba, svoje duševné a fyzické zdravie.

Komunita. Manažment triedy je najlepšie zvládnutý v dobrom kolektíve. Sme partia, máme sa radi, rešpektujeme sa. Všetci! Pijeme spolu čaj s koláčmi, ktoré sme spolu napiekli. Chodíme do kina, na výlety, mávame triedne oslavy. Spolu sa rehoceme i slzíme. Nás len tak nič nerozhodí. Vieme sa postaviť za dobrú vec, podporiť i pritisnúť toho, kto nám to kazí. Kedy? Ranné kruhy, triednické hodiny. Aj popoludní, cez víkendy. S rodičmi i bez. Komunitné triednictvo je silná vec!

Láska. Deti treba ľúbiť. Aké jednoduché. Potrebujú cítiť, že ich má niekto rád, že niekomu na nich záleží.

Moc. Musíme si uvedomiť, že disponujeme obrovskou mocou. Vetou – ty chceš ísť na tú školu? A čo tam chceš robiť, upratovačku? – dokážeme dieťa zneistiť, zosmiešniť pred celou triedou. Ale slovami – ty to zvládneš! Viem, že sa ti to podarí – mnohým zmeníme život.

NE. Nefrflať, nedávať, nesťažovať sa. Z princípu a na všetko, na deti, na rodičov, na kolegov, na vedenie, na platy, na systém, na ministerstvo, na štát. NE aj pre nezosmiešňovať a nepodceňovať.

Ohováranie. Fuj. Deti pred deťmi, deti pred učiteľmi. Ani naopak. Iba ak je to konštruktívne a má to niečomu pomôcť, napríklad vyriešiť šikanu.

Profesionalita. Rovnaký prístup k všetkým deťom. Deti si všímajú, ako reagujeme na iné dieťa. Ako hovoríme s ním a ako hovoríme o ňom. Triedni učitelia/učiteľky sú pre deti vzťahovou osobou. Naše správanie preberú aj naše deti.

Rodičia. Vytvárajme vzťahy aj s nimi, veď je to partnerstvo na niekoľko rokov. Triedni učitelia sa hlavne na 1. stupni stávajú členmi rodiny. Preto je potebný vzájomný rešpekt i profesionalita. Každý má nejaký príbeh. Komunitné triednictvo, neustála komunikácia s rodičmi, aj cez sociálne siete. Spoločne trávme chvíle i mimo školy.

Silné stránky. Pri hodnotení, i v individuálnych vzdelávacích programoch sledujeme len to, čo deťom nejde. Celkovo je spoločnosť nastavená na sledovanie toho, čo je negatívne, čo nefunguje. V čom sa dieťaťu darí? V čom je dobré? Poďme to rozvíjať.

Trieda. Viď bod K.

Učenie. Viď bod I.

Vzťahy. K sebe samému, k deťom, k rodičom, ku kolegom. Ak nefungujú v zborovni, nefungujú v celej škole. Inklúzia = vzťah = komunikácia. Slušná a konštruktívna.

Zodpovednosť. To je základ všetkého. Nekonečná téma na ranné kruhy. Ak naučíme deti prebrať zodpovednosť za svoje učenie, dokážu prebrať zodpovednosť za seba i za iných. Základ demokracie!