Späť na zoznam
12. máj 2020
Aktuality

Ako učiť doma: Koronavírus nám umožnil zosieťovať sa s kolegami a zistiť, že možností, ako byť v učení inovatívny, je viac (rozhovor)

Skákačky a tlieskačky v rámci telesnej výchovy z domu? Viete, ktorá vec je u vás doma najstaršia a odkiaľ ju máte? Slohová práca o tom, ako vám koronavírus zmenil život v dobrom aj v zlom? To všetko sú spôsoby, akými špeciálna pedagogička Mariana Molnárová a jej kolegovia zo súkromnej základnej školy v Lučenci spestrujú deťom domáce vyučovanie. A nemajú to ľahké. Pri odovzdávaní učiva deťom zo sociálne slabšieho prostredia im pomáhajú aj pracovníci z komunít. Mariana je tiež členkou nášho programu Škola inkluzionistov.

Autor článku: Diana Burgerová

Na akej škole pôsobíte ako špeciálna pedagogička a čím sa vaša práca s deťmi počas koronakrízy líši od tej, ktorú robia z domu vaši kolegovia, bežní pedagógovia?

Ako špeciálna pedagogička pôsobím na Súkromnej základnej škole s materskou školou DSA v Lučenci. Čím sa  teraz líši moja práca od tej, ktorú robia moji kolegovia?Ani by som nepovedala, že sa nejako líši, všetci sa predovšetkým snažíme nestratiť kontakt. Medzi sebou, s našimi deťmi a samozrejme i rodičmi. To je dôležité najmä pre deti s poruchami učenia, správania sa a s poruchami autistického spektra. Ja teda robím akéhosi „styčného dôstojníka“ medzi kolegami a rodičmi a samozrejme, som online v zmysle hlášky – som tu pre každého.

Ako teda vyzerá v praxi to, že ste tu pre každého?

Pripravujem pracovné listy, študijné materiály na opakovanie a precvičovanie si učiva, ktoré sú individuálne pre každého z mojich žiakov. Pravidelne som online s našimi žiakmi aj s rodičmi žiakov s poruchami autistického spektra, pretože práve oni potrebujú pravidelnosť a systém, veľmi ťažko znášajú zmenu. V tomto všetkom však nie som sama, mimoriadne mi pomáha náš inkluzívny tím, ktorý na škole funguje, jeho súčasťou sú pani asistentky, zástupkyňa aj špeciálna pedagogička. Spolupracujem s poradenskými zariadeniami, konzultujem zmeny a usmernenia pri zápise do prvých ročníkov, odklady povinnej školskej dochádzky, situáciu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a samozrejme, pripravujem podklady pre slovné hodnotenia našich individuálne začlenených drobcov, i hodnotenia individuálnej integrácie v praxi ostatných žiakov. Vítam aj ponuku a priestor na účasť na webinároch či online vzdelávačkách. Je to pestré a zaujímavé, z každého rožku trošku. Pracujem tiež spoločne s kolegynkami matematikárkami na tvorbe testov do našej DSA databázy, ktoré sú vhodné aj pre žiakov s rôznym stupňom porúch matematických schopností.

Máte v škole aj žiakov, ktorí sú bez akéhokoľvek komunikačného zariadenia, napríklad deti zo sociálne slabších či vylúčených skupín? Ako pracujete s nimi?

Áno, na prvom stupni sú to moji žiaci nultého ročníka, niektorí žiaci tretieho ročníka a pár našich prváčikov. Ale sú to veľmi snaživé a šikovné deti, a čo je dôležité, majú aj spolupracujúcich rodičov. Tí, aj napriek slabšiemu sociálnemu zázemiu, so školou komunikujú a deti usmerňujú aj pri domácom vyučovaní. Osobný kontakt s nimi je najlepší pre odovzdanie úloh i spätnú väzbu. Navyše, môžeme sa spoľahnúť aj na spoluprácu s komunitnými pracovníkmi. Niekoľko žiakov, našťastie je možné spočítať ich na prstoch jednej ruky, máme aj na druhom stupni. Tu sú zas aktívni ich spolužiaci, ktorí majú lepšie sociálne zázemie a pomáhajú im, vymieňajú si informácie medzi sebou. Vypracované zadania potom odovzdávajú práve prostredníctvom spolužiakov, kontakt s ich rodičmi zase zabezpečujú triedni učitelia. Aj keď je to trošku náročnejšie, funguje to.

Ktorej z týchto skupín detí sa venujete špeciálne vy?

Osobitnou súčasťou a náplňou mojej práce sú moji „nulťáci“, ktorým pravidelne tvorím, rozmnožujem a prostredníctvom komunitných pracovníkov rozosielam pracovné listy, omaľovánky či maľované čítania. Snažím sa aj o spätnú väzbu. Byť online v ich rodinách často nie je možné. Našou topkou je teraz vysielanie S vami doma, ktoré je určené práve pre tieto deti. Rodičia i deti sa naň každý štvrtok veľmi tešia. Dúfam, že tento rok sa ešte stretneme v júni a budeme mať možnosť spracovať všetky zmeny a zážitky a vzájomne ich medzi sebou zdieľať. Celú túto situáciu vnímam ako výzvu, ale zároveň si veľmi želám, aby sa náš školský život čím skôr vrátil do toho nášho zabehaného všedného, ale i pestrého a výnimočného školského kolotoča.

Ako zvládajú prácu s online aplikáciami a systémami vaši starší kolegovia, pedagógovia? Mali ste čas na všetko si zvyknúť alebo ide všetko na ostrú? Niektoré školy už totiž skúsenosti s online vyučovaním majú.

Sme pomerne mladý kolektív, najstaršia kolegyňa má 54 rokov a je to v poriadku. Máme podporu nášho IT kolegu Peťa a dvoch veľmi šikovných a nadaných kolegýň, ktoré nás usmernia, keby sme niečo potrebovali. Robíme ale všetko, ako ste to správne pomenovali, na ostrú. Máme však, vďaka predmetu Informatika, my aj žiaci skúsenosti s online aplikáciami. U nás je to top predmet a deti baví.       

Mariana Molnárová so svojou konzultantkou Zuzanou Réveszovou (v strede) a ostatnými kolegami z projektu Škola inkluzionistov. 

Aká je vaša denná rutina v rámci vzdelávania detí z domu a na diaľku? 

Naši žiaci aj my učitelia máme presne stanovený rozvrh, podľa ktorého robíme online vyučovanie v dopoludňajších hodinách. Nájdete ho na našej webovej stránke. V popoludňajších hodinách majú zase žiaci priestor na rôzne kreatívne aktivity a súťaže, ktoré vymýšľajú moji kolegovia. Na naše prekvapenie, a to sme veľmi spokojní, sa žiaci i rodičia s týmto systémom stotožnili a akceptujú ho bez nejakých pripomienok. Zaujímavé sú najmä už spomínané popoludňajšie aktivity, výzvy. Toto sú niektoré z nich, pre predstavu:

  • Inšpirácie pre hodiny domácej telesnej výchovy: využívame rôzne skákačky, tlieskačky, parkúr, cviky a triky, krátke videá a organizujeme aj súťaže o zaujímavé ceny.                                                                                                                                         
  • Virtuálne múzeum: využívame pomyselnú tretiu cestu vo vyučovaní – hádať, bádať a tvoriť. Žiaci mali nájsť v domácnosti starý predmet a zistiť, odkiaľ pochádza, aký je starý, z akého je asi obdobia, opísať ho, nafotiť ho a spracovať do prezentácie či videa.
  • Naj výrobok karantény: naši najmenší kreslili, maľovali, strihali, piekli, lepili aj stavali.
  • Vlastné animácie: IT akadémia na hodinách informatiky zaujala našich deviatakov natoľko, že výsledkom bolo približne 1 400 zanimovaných snímok aj vlastná hudba.                                
  • Zamyslení: čo mi domáca škola dala a čo vzala? To bolo zadanie pre našich malých filozofov. Ich slohové práce budú publikované.

To znie veľmi zaujímavo. Napadlo mi však, či máte v rámci školy aj detičky, ktoré sa neučia, ktoré sa nedarí podchytiť domácim vyučovaním? Jednoducho sa nechcú učiť.

Jasné, máme malých špekulantov, ktorých nakoniec schladil oznam pani riaditeľky, že kto nepracuje, bude preskúšaný a nie je samozrejmosťou, že postúpi do vyššieho ročníka. Naši deviataci sa tiež veľmi rýchlo stotožnili s tým, že už sú vlastne na strednej škole. Pochopili, že to, že nebolo testovanie deviatakov, ani prijímacie skúšky a opakovanie ročníka takmer nie je možné, ešte neznamená, že sú za vodou a nemusia nič robiť.

Čo by ste odporučili pedagógom aj rodičom, ako to učenie doma ešte mesiac aj čosi vydržať? Ako si ho doma spríjemniť?

Nech sa venujú najviac tomu, čo deti zaujíma. Zdokonaľujte sa v tom, získavajte prehľad, hľadajte súvislosti.

Čo podľa vás koronavírus poodhalil o slovenskom školstve? V pozitívnom aj v negatívnom slova zmysle.

Koronavírus vlastne podľa mňa len potvrdil, že učitelia sú schopní konať samostatne a pružne, prispôsobiť sa akýmkoľvek zmeneným podmienkam, že niekedy usmernenia z ministerstva školstva nie sú to najdôležitejšie, ale stačí zdravý úsudok, posúdenie situácie a výber vhodného riešenia, ktoré je prospešné pre všetkých zúčastnených. V istom zmysle nám koronavírus umožnil aj nadýchnuť sa a prozhliadať sa, zosieťovať sa s kolegami cez sociálne siete a zistiť, že možností a spôsobov na uplatnenie toho dobrého, inovatívneho, je viac. A to vo všetkom – v  učení, v hodnotení, v organizácii. Akoby nám tento čas dal viac slobody. V neposlednom rade nám dal nádej a vieru, že niektorí rodičia i verejnosť si snáď už konečne uvedomili, že naša práca s deťmi nie je o dvoch mesiacoch prázdnin, o voľných dňoch počas školského roka, o štyroch či piatich 45 minútových hodinách...

Čo hovoríte na to, že deti nebudú môcť tento rok prepadnúť? Známkovanie sa skončilo v pondelok 6. apríla. To je dobrá správa, nie?

Až na pár výnimiek je to správne riešenie a dobrá správa, niektoré deti by skrátka na túto situáciu doplatili neprospechom. Tí moji, ktorí sa učia „inak“, obzvlášť. Potrebujú kontakt, názor, vysvetlenie, precvičenie, systém, motiváciu a povzbudenie, aby boli schopní podať adekvátny výkon a byť so sebou spokojní. Dobrá správa je aj možnosť slovného hodnotenia, ale takého pravého správneho hodnotenia, kde je aj to dobré, aj to povzbudzujúce, vyjadrenie dôvery aj vytýčenie ďalšej cesty, ktorá bude viesť k spokojnosti, úspechu a dosiahnutiu cieľa.

Ako bude vyzerať koniec školského roka na vašej škole?

Naozaj veľmi dúfam, a nie som v tom sama, že sa v júni ešte uvidíme, že sa poriadne rozlúčime, tak ako sa patrí, teda s príhovorom pani riaditeľky, s vyzdobenými triedami od ôsmakov pre deviatakov, so spevom, s častuškami, drobnými pozornosťami a s poniektorými dokonca aj so slzičkami. Veď o toľko prišli... Deviataci o spoločnú stanovačku, o Venček, štvrtáci o prezentácie svojich prác pred všetkými učiteľmi i rodičmi, o školu v prírode, o koncoročný výlet. Prváčikovia by prišli o svoje prvé veľké vysvedčenie s čistými jednotkami, aj o pusu od pani učiteľky... Dúfam teda, že hodnotenie a odovzdávanie vysvedčení sa bude čo najviac podobať tomu, aké bývalo predtým – osobné.

Čo vás čaká v lete? Budete zrejme v rámci školského kolektívu riešiť to, čo bude treba dobrať s tými ktorými ročníkmi, ako naložiť s prvákmi, ako s novými deviatakmi, ktorí budú možno v strese, že teraz poľavili s učením. Máte nejaké plány?

Pokiaľ to bude možné, čaká náš Inklutábor a Inkluškola, aj Zábava s matikou, tak to nazvali naše deti. Samozrejme kopec papierovačiek, úprava priestorov, výzdoba tried. Už sa naozaj tešíme na to, čo nás čaká v lete.