Späť na zoznam
29. január 2020
Knižnica inklúzie

Index inklúzie: Ako plánovať výchovno-vzdelávacie aktivity v triede so zreteľom na všetky deti?

Kto je u vás na hodine najaktívnejší – deti alebo vy? Máte v škole odborný tím a poznáte hru Kin-Ball? Vitajte pri štvrtej pomyselnej diskusii o inklúzii s Jurajom Hipšom a Annou Dráľovou.

Keď sme sa odborníkov z praxe naposledy pýtali, aké bariéry staviame vo vzdelávacom systéme a v spoločnosti voči tým najzraniteľnejším – deťom – odpovede boli rôzne. Neprijatie, predsudky, strach z inakosti či zle nastavené školstvo. A keď sme sa opýtali, ktoré skupiny detí kvôli nám za tieto bariéry nedosiahnu, zistili sme, že sú medzi nimi najmä deti, ktoré schovávame do škatuľky s názvom – tie so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ide o deti rómske, o tie s ADHD či poruchou autistického spektra, o tie s iným pôvodom a národnosťou, aj o tie, čo sú až príliš múdre. A nemáme náhodou tak trochu špeciálne potreby všetci?

Dá sa to aj bez bariér, ale to už viete. Príkladov máme na Slovensku dosť. No pre tých, ktorí si rady nevedia, máme zopár tipov. Opäť sme o ne požiadali odborníkov. Tak,

ako plánovať výchovno-vzdelávacie aktivity v triede so zreteľom na všetky deti?

Odpovedá Juraj Hipš, pedagóg, aktivista, spoluzakladateľ mimovládnej vzdelávacej organizácie Živica, komunitnej školy na zaježovských lazoch, programu pre mladých – Sokratov inštitút a programu pre učiteľov – Komenského inštitút a v neposlednom rade aj gestor pre vzdelávanie koalície PS/SPOLU:

„Najčastejší spôsob výučby na základných školách je výklad spred tabule. Podľa zistení prieskumu To dá rozum ho preferuje až 70,1% učiteľov. Pri takomto spôsobe odovzdávania vedomostí, pri ktorom žiaci majú ticho počúvať a zapisovať si, sa očakáva od všetkých žiakov to isté. Lenže žiaci v triede nie sú všetci rovnakí. Brať ohľad na rôznorodosť detí v triede tiež znamená ponúkať rôznorodé aktivity a spôsoby výučby.

Počas vyučovania by mali byť najaktívnejší žiaci, nie učiteľ či učiteľka. Metód na väčšie zapojenie žiakov je veľa. Môžu pracovať na spoločnom zadaní v skupinách, jednotlivo, môžu diskutovať v kruhu, môžu hrať vzdelávacie hry, a podobne. V skupinových aktivitách sa okrem samotného učiva posilňujú aj sociálne zručnosti žiakov. Keď žiak pracuje individuálne, môže ísť svojim tempom, rýchlejším či pomalším. Vyučovanie by malo kombinovať rôzne metódy a tým žiakov aj zaujať, aj brať ohľad na ich individuálne potreby.

Dôležité je, aby sa učitelia sami počas štúdia, či počas svojej praxe, stretli s rôznorodými vyučovacími metódami. Žiaľ, v praxi tomu teraz tak nie je a je nutné zlepšiť prípravu budúcich pedagógov aj kurzy ponúkané v rámci kontinuálneho vzdelávania učiteľov.“

Odpovedá Anna Dráľová, odborná konzultantka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť pre projekt Verejná správa aktívne podporujúca druhošancové vzdelávanie, členka OZ Nové školstvo a absolventka štúdia politológie na Univerzite Komenského v Bratislave venujúca sa oblasti vzdelávania a ochrane ľudských práv:

„Predpokladom pre plánovanie výchovno-vzdelávacích aktivít, ktoré v škole či v triede podnecujú aktívne zapájanie sa všetkých, je individualizovaný prístup zohľadňujúci jedinečné potreby a vlastnosti každého dieťaťa. Domnievam sa, že pre systematické uplatňovanie takéhoto prístupu školy potrebujú intenzívnejšiu a komplexnejšiu podporu v porovnaní s tou, ktorú im štát poskytuje dnes. Inými slovami, bez odborných tímov pozostávajúcich z učiteľov, asistentov, špeciálnych a sociálnych pedagógov a ďalších odborníkov, sa inkluzívne hodnoty do plánovania a realizácie výchovno-vzdelávacích aktivít pretavujú ťažšie a skôr napriek, ako vďaka vzdelávacím politikám štátu.

Napriek tomu je možné nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku, nájsť rôzne materiály a príklady dobrej praxe, ktorými sa dá inšpirovať. Spomeniem aspoň niektoré z nich:

Svetovo najznámejšia príručka pre školy usilujúce sa o inkluzívne vzdelávanie – Index inklúzie – je praktickou príručkou, ktorá školám po celom svete pomáha k vytváraniu inkluzívnej kultúry, inkluzívneho spôsobu riadenia a inkluzívnej praxe – teda k príprave a realizácii takých výchovno-vzdelávacích aktivít, na ktorých participujú všetky deti a ktoré zohľadňujú ich jedinečné vlastnosti a skúsenosti. Donedávna táto príručka nebola dostupná v slovenskom jazyku, ale v súčasnosti už školám nič nebráni, aby pracovali s jej slovenskou verziou.

Príkladov dobrej praxe však máme veľa, v zahraničí aj doma. Predstaviť si výchovno-vzdelávacie aktivity, do ktorých sa v rozmanitej triede aktívne zapájajú všetky deti, môže byť niekedy náročné. Riaditeľ oceňovanej nemeckej školy a expert na inkluzívne vzdelávanie Wilfried W. Steinert, ktorý v roku 2017 na pozvanie OZ Nové školstvo prišiel o inkluzívnej praxi rozprávať aj na Slovensko, priblížil jednu z aktivít vo svojej škole takto:

„Ak napríklad na angličtine dostanú za úlohu zahrať scénku o nakupovaní, tak tí žiaci, ktorí vedia po anglicky lepšie, hrajú predavačov, lebo musia mať lepšiu slovnú zásobu, musia vedieť, koľko čo stojí a ako sa čo volá. Žiačka, ktorá má diagnostikované ťažké postihnutie a na vzdelávanie potrebuje viac času, môže ako zákazníčka povedať len – dve paradajky. Nemusí si ich v angličtine vypýtať celou vetou, učíme ich najmä veci pre praktický život.“ Steinert ešte dodal, že každá škola môže nájsť vlastný spôsob, ako byť nápomocná pre všetky deti tak, aby boli jej plnohodnotnou súčasťou.

Po inšpiráciu však niekedy netreba chodiť ďaleko. Bývalý vojak a učiteľ Miroslav Kseňák napríklad pre portál Čierna labuť opísal metódu, ktorú uplatnil počas svojich hodín telocviku v ZŠ Pliešovce. Ide o hru Kin-Ball, ktorá zapája aj menej odvážne deti a podporuje spoluprácu medzi chlapcami a dievčatami, mladšími a staršími.

I keď súčasné nastavenie výchovno-vzdelávacieho systému prirodzenú rozmanitosť detí reflektuje nedostatočne a školám rozvíjanie inkluzívnej praxe neuľahčuje, informovanie o osvedčených postupoch a úspešných výchovno-vzdelávacích aktivitách, ako aj výmena týchto skúseností medzi školami môžu k tomuto cieľu napomôcť.

Tak to skúste, tie decká si to zaslúžia.

Autor: Diana Burgerová